Prezentácia knihy Ľudová hudba v Selenči


Včera 22. apríla sa uskutočnila prezentácia knihy autora Jána Šimoniho Ľudová hudba v Selenči. V rámci prezentácie sa predstavili aj členovia KUS Jána Kollára.

Debutovala naša novozaložená ženská spevácka skupina. Zaspievali dve ľudové piesne Milujem šuhaja a Štyri húsky biele. Ženská spevácka skupina pracuje pod vedením Márie Ilčíkovej. Máme nádej, že týmto vystúpením oslovili aj ďalšie ženy, ktoré by sa im už v najbližšom čase mohli pripojiť. Prvé vystúpenie dopadlo na výbornú a držíme im palce a tešíme sa na nich aj do budúcna.

Ženská spevácka skupina

 

V tento večer si zaspievali aj naše osvedčené speváčky Anna Berédiová a Magdaléna Kaňová. Anna zaspievala piesne Za horami ďaleko a Chodieval si veľa raz a Magdaléna si zvolila Krásna je noc a Svieti mesiac nad našim humienkom. Dievčatá okrem toho, že krásne spievali, boli aj perličkou prezentácie, lebo boli krásne upravené v selenčskom ľudovom kroji a týmto úplne predstavili našu ľudovú tradíciu.

Anna Berédiová

Magdaléna Kaňová

 

Všetky body nášho spolku sprevádzal náš ľudový orchester. Okrem toho zahrali aj dve svoje zmesi ľudových piesní Dostal som jednu ceduľu a Pod oblôčkom pri jedličky. Keďže náš primáš Marek sa nemohol zúčastniť tohto vystúpenia kvôli školským povinnostiam, orchester bol ukrátení o predníka. To však nevplývalo na kvalitu a dobrú atmosféru medzi hudobníkmi. Tak mladí muzikanti si získali priazeň divákov, dotkli sa nejedného diváka svojim prednesom a nakoniec museli zahrať aj o kúsok navyše, lebo si to diváci žiadali. Vedúcim orchestra je Zlatko Klinovsky a nacvičil ich Jaroslav Berédi. Orchester zahviezdil svojim prednesom a po programe dostal nejednu pochvalu alebo dobrosrdečnú kritiku, za ktoré vďačíme všetkým. Namotivované dievčatá a chlapci z úspešného večera, pokračujú v svojom poslaní, prinášať ľudom radosť prostredníctvom hudby a rozdávať slovenskú ľudovú pieseň všetkým tým, ktorým naše vystúpenia robia radosť.

Ľudová hudba KUS Jána Kollára

 

Pár slov ku knihe Ľudová hudba v Selenči, ku ktorej sa vyjadril Jaroslav Berédi (umelecký vedúci KUS Jána Kollára):
Ľudová hudba v Selenči žije! To je podstatné poznamenať na úvod, že nejde iba o historickú tému, na ktorú si s radosťou spomíname, ale sme svedkami aktívnej činnosti rôznych telies, ktoré ešte vždy zachovávajú naše ľudové piesne. Táto kniha zahŕňa ľudovú hudbu v Selenči od prvých záznamov až po dnes. Ja by som ju však nazval Ľudová hudba v Selenči z pohľadu autora. Ako dlhoročný aktívny člen KUS Jána Kollára registrujem nedostatky v knihe. Autor spomína činnosť muzikantov, spevákov a tanečníkov v spolku iba po určitú dobu. Verím, že by sme vedeli pridať ešte minimálne stranu alebo dve, ohľadom činnosti po tom, ako autor skončil ako vedúci orchestra a speváckych skupín. Nie je tam spomenutý periód, kedy vedúcim orchestra bol Juraj Berédi - Ďuky. Tento orchester sprevádzal nejeden kultúrno-umelecký večierok, ktorého svedkami bolo mnohopočetné publikum v hľadisku domu kultúry v Selenči. Verím, že sa nájdu aj fotky ako dôkaz a pamiatku na ľudí, ktorí nezištne pôsobili pri spolku aj v tomto čase a zanechali za sebou nejakú stopu. Nemožno nespomenúť, že v tomto období (rok 2007) bol založený aj prvý detský festival slovenských ľudových piesní Detský kľúčik, ktorý mali na starosti muzikanti Juraj Berédi a Ferko Gašparovski. Potom nastala krátka prestávka a zmena generácií. Ďalej nastúpil orchester, ktorý znovu viedol sám autor Ján Šimoni. Po krátkom pôsobení tohto orchestra nastúpili mladí muzikanti a orchester viedol Juraj Súdi ml. (od roku 2015). Samozrejme počas týchto rokov sa vystriedali aj mnohopočetní speváci, ktorí sa taktiež zapísali do témy ľudová hudba v Selenči. Po Jurajovi, žezlo vedúceho orchestra prevzal Zlatko Klinovsky, ktorí je na poste vedúceho aj dnes. Sú to možno nové kapitoly, ktoré si určite zaslúžia byť súčasťou takejto knihy.

Taktiež evidujem, že nebolo zmienené ani o Ľudovej hube Selenča (skr. ĽH Selenča). Pôsobili sme krátko v zostave: Juraj Súdi ml. - husle, Marian Častvan - kontrabas, Jaroslav Berédi - gitara (neskôr viola), Zlatko Klinovsky - harmonika, neskôr Juraj Berédi - Ďuky harmonika. Hrali sme na mnohých akciách v Selenči a v okolitých slovenských osadách. Usporiadali sme nezabudnuteľné zábavy v lokálnych podnikoch ako sú napríklad ErosIN a Zlatno Burence 186. Takýmto spôsobom sme obnovili ten pôvodný význam ľudovej hudbe v Selenči a hrali sme pre ľudí spontánne v rámci večernej zábavy. Zanechali sme za sebou stopu aj v podobe videoklipov a audio nahrávok. Naše nahrávky sú často hrané v rádiách a v televíznych programoch. Nahrali sme aj tri videospoty s dievčenskou speváckou skupinou pri KUS Jána Kollára, ktoré videlo vyše 50 tisíc ľudí. Osobne si myslím, že takáto činnosť by mala byť zaznamenaná v knihe Ľudová hudba v Selenči.

Nezostáva nám nič iné, iba dúfať, že sa dožijeme ďalšieho vydania, kde budú zahrnuté aj spomenuté veci a už teraz aj aktuálny orchester a speváčky kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára. Všetci si navzájom prajeme, aby sa táto téma nikdy neuzavrela, aby pribúdali vždy nové kapitoly do tejto knihy a aby ľudová hudba v Selenči žila večne, lebo je to naša identita, o ktorú nesmieme prísť.