Pri tejto príležitosti členovia divadelnej sekcie zahrali úryvok z prvého divadelného predstavenia, ktorým sa Selenčskému obecenstvu predstavili ochotníci v roku 1895. Vtedy Pána Tomáša nacvičila pani farárova Juliana Medvecká. Pri príležitosti stého výročia túto jednoaktovku na javisko postavila Svetlana Zolňanová. Ďalej sa počas osláv o divadle zmienili Terézia Žiaková a Jozef Kováč v tvare audio nahrávky, ktorý svoj vrchol v réžii pri spolku dosiahol filmom – najznámejší úryvok z filmu je žatva. Počas celého programu diváci mali možnosť sledovať záznamy z RTV2, ktoré boli nahraté ešte na sklonku 20. storočia.

Selenču medzi slovenskými osadami ako v súčasnosti tak aj v minulosti považovali za kolísku slovenskej  ľudovej pesničky. Svoju spevácku kariéru v mene KUS si vybudovali Michal Zolárek, Vlasta Faďošová, Mária Turanská a iní. Počas tohto programu, už ako 70-roční, spievali spomenutí speváci M. Zolárek a M. Turanská. O samotných podkladoch speváckej skupiny prečítala Anna Berédiová. Príležitosť ukázať spevákom svoj talent v ľudovej pesničky dal aj Juraj Berédi, ktorý založil Detský kľúčik. Z prečítaných najnákladnejších údajov o speve  v Selenči, dievčenská skupina, ktorá počítala dievčence a vydaté ženy, obecenstvu zaspievala dve pesničky, s ktorými sa KUS Jána Kollára prezentoval viackrát na festivaloch, programoch a súťaženiach. V ten večer, ako aj dovtedy, spevákov a tanečníkov sprevádzal orchester pod vedením Jána Šimoniho, ktorý sa zmienil aj o jeho začiatkoch.

Výzvu zachovávať slovenské ľudové piesne a kroje sme pochopili vážne. Aktivisti Kultúrno umeleckého spolku pravidelne získavajú odmenu pre kroj na festivale V pivnickom poli, na festivale Cez Nadlak je... v Rumunsku a na festivale slovenských krojov v Kysáči.

Založený pri spolku bol i KZ Zvony, ktorého je dodnes vedúcim Dr. Juraj Súdi, a obecenstvu priblížil aj začiatky, ktoré spestrili aktívnu činnosť KUS. Potom sa aj KZ Zvony predstavil s najznámejšou skladbou ich dirigenta, ktorú zhudobnil na slová Ivana Krasku - Otcova roľa. Medzi najvýznamnejšie činnosti Selenčanov, ktorí pracovali na kultúrnom poli, bola aj prvá vojvodinská opera, ktorú podpisuje Ján Nosál.

Čo sa týka folklóru, najvýznamnejšie ocenenie v minulom storočí, Iskru kultúry si tanečníci získali počas pôsobenia Kataríny Berédiovej. Ďalej s tanečníkmi pri spolku pracoval aj Juraj Berédi, Anna Burčiarová, ktorá boli choreografkou detskej skupiny Medovníček, po nich s dorastencami pracovali Ivana Žišková, Svetlana Zolňanová a Malvína Zolňanová. V priebehu osláv sa predstavili aj súčasní tanečníci, ktorí tancovali choreografiu menovanej Kataríny Berédiovej, ktorá sa môže považovať ako symbol selenčského folklóru, keďže získala najviac ocenení a je aj pôvodným tancom, ktorý sa do dnes zachováva. Tento raz tanečníkov sprevádzal detský Orchestrík.

Najaktívnejším členom od založenia spolku boli udelené ďakovné listiny. V ten večer do Domu kultúry v Selenči mal prístup každý, ktorý aspoň kamienkom prispel do dlhoročnej mozaike KUS Jána Kollára.

Bol to opis ústredných osláv, ktoré prebiehali v nedeľu. No, nie menej dôležité je pripomenúť aj to, že deň pred tým aktívni členovia folklórnej sekcie pripravili pre všetkých občanov svojej dediny aj ľudovú veselicu, a tak si každý jeden mohol zatancovať a pobaviť sa pri slovenskej hudbe. Bola zorganizovaná i výstava starých fotografií, ktoré sa tým spôsobom zachovali a tak sa pripomenula činnosť tohto združenia Selenčských ochotníkov.

Boli to celovíkendové oslavy, o ktoré sa postarali všetci ochotníci ako súčasní tak aj tí, ktorí sa zapájali predtým. Bolo vidno, že Selenča má byť na čo hrdá a ako osada ešte žije v slovenskom ľudovom duchu.

Kľúčové slová: KUS Jána Kollára, oslavy, 70 rokov